Chýba nám potrebná kvalita, hovorí tréner Kavuliak

V štvrtej lige majú Kysuce zastúpenie až piatich tímov. Najmenej vydarenú jeseň mal futbalový klub Čadca. Čadčania zimujú na predposlednom mieste. Celý klub je príchodom nového prezidenta v prestavbe a zmeny neobišli ani A tím.

Čo stojí za nelichotivými výsledkami tímu? A čo na aktuálne postavenie a fungovanie áčka hovorí staro-nový tréner Štefan Kavuliak? Ten sa po dvoch rokoch vrátil späť do FK Čadca a okrem iného hovorí, že klub ide správnym smerom.

Máte za sebou niekoľko prípravných zápasov. Ako by ste ich zhodnotili?

Prvý prípravný zápas sme odohrali proti Českému Těšínu v Třinci na umelej tráve. Zápas splnil svoj účel, všetci hráči dostali priestor. Je vidno, že hráči z Těšína trénujú na umelej tráve, hernú kvalitu mali určite lepšiu. Naši chlapci dali do toho väčšiu bojovnosť, aj keď sme prehrali 3:1, čo nebolo koniec-koncov podstatné. Pre mňa bolo dôležité, že mi aj noví hráči ukázali futbalové kvality.

O týždeň nasledoval zápas s Rosinou.

Áno, musím uznať, že súper odohral výborný zápas. Majú tam mnoho chlapcov z bývalej žilinskej akadémie, čo bolo aj vidno. Majú lepšie návyky ako niektorí naši hráči, hlavne v tých kľúčových priestoroch či pozíciách, najmä čo sa týka ofenzívy, to nám absentuje.

Kvalita nášho tímu nebola v zápase najlepšia, niečo pripisujem aj únave, chlapci dostali posledné dva týždne dosť zabrať. A, samozrejme, chýbala nám aj akási ľahkosť.

Na čo sa v zimnej príprave snažíte zamerať?

Zimnú prípravu sme začali 12. januára. V prvom rade chceme určite zlepšiť kondičnú pripravenosť a silu. Čo sa týka ešte jesennej časti, tam sme často prepadávali v osobných súbojoch hlavne v stredovej formácii. Chcem dostať do chalanov čo najviac energie a aby neprepadávali v chlapských súbojoch.

Máte pred sebou ešte niekoľko prípravných zápasov. Na ktorý ste najviac zvedavý?

Asi najviac na zápas s Trenčianskymi Stankovcami. Je tam Peter Kleščík, výborný ligový hráč a osobnosť. Je tam aj mnoho starších ligových hráčov, tá súťaž je na inej úrovni ako tá západná. Zápas sa uskutočni na umelej tráve v Trenčíne a pokladám ich asi za najkvalitnejšieho súpera v rámci prípravných zápasov (pozn. red.: rozhovor sa uskutočnil ešte pred prípravným zápasom s OŠK Trenčianske Stankovce).

Načrtli ste už, že máte v tíme nové posily. O koho ide?

Konkrétne máme vybavených dvoch českých hráčov. Mladí chlapci, ktorí sú snaživí, chodia poctivo na tréningy. Máme ešte rozpracované nejaké prestupy, ale mená zatiaľ hovoriť nechceme, kým nebudú stopercentné.

O ktorých českých hráčov ide?

Prvé meno je Vojta Kaniok a druhým hráčom je Tomáš Sykora. Taktiež dochádza k výmene medzi Staškovom. Myslím si, že to prospeje aj dvom chalanom, ktorí odchádzajú z Čadce, teda Dominik Kubalák a Tomáš Pohančeník. My zase potrebujeme skúsenosti, ktoré hráč Slávie Petr Joukl má.

Prebehla výmena bez komplikácii?

Zo začiatku s tým v Slávii úplne nesúhlasili. Mali sme však osobné stretnutie, myslím, že prebehlo v normálnom duchu, oni pochopili nás a my ich.

Čakajú klub aj ďalšie zmeny?

Ja som už avizoval, že jeseň sme v podstate pretrpeli. Odišlo nám sedem hráčov, respektíve šesť, pretože jeden sa potom vrátil. Dlhodobo je zranený Filip Pagáč, ktorý nám chýbal v podstate celú jeseň. Tie absencie bolo vidieť potom aj na ihrisku a výsledky neboli adekvátne. Mohli sme mať možno o pár bodov naviac, som však rád aj za to, že nie sme úplne poslední. A hlavne – máme taký komfort, že môžeme mužstvá stále dobehnúť či dokonca predbehnúť, zvládnuť to môžeme určite.

Koho z hráčov pokladáte za lídrov mužstva?

Tak určite sú nimi tí skúsenejší hráči ako Tomáš Tlelka, Marek Poništ, ktorý je veľmi snaživý. Taktiež Roman Gomola je dobrým a poctivým hráčom, nikdy nič neodflákne. Každý sa nejakým spôsobom snaží, ale týchto troch hráčov by som chcel asi najviac vypichnúť.

Výsledky v jesennej časti nie sú úplne lichotivé. Kde je podľa vás hlavný problém?

Je to už asi dlhodobejší problém, ja som sa tu vrátil asi po dvoch rokoch a absentuje tu hlavne nejaká postupnosť či posun z mládežníckych kategórií. Momentálne tam nie je nikto, kto by nám vedel v majstrovských zápasoch pomôcť. Zatiaľ ani v U19 nevidno tú potrebnú kvalitu, avšak myslím, že na tomto sa už pracuje, aby sme hráčov vychovávali a boli následne posilou aj pre A tím.

No a čo sa týka našej hry, tak určite bojovnosť, fyzické nasadenie, zároveň nám prišlo veľa zranení, máme úzky káder. Nejak sme to v lete nestihli doplniť, prišli nám len dvaja hráči Rudo Práznovský a Tomáš Gavlák, čo je málo na to, koľko sme mali odchodov. Koľkokrát sme išli na zápas desiati, pretože nás stále trápili nejaké zranenia. Musel som zobrať aspoň dvoch dorastencov na lavičku a z toho niektorí odohrali zápas aj cez bolesť.

Prečo ste sa rozhodli po dvoch rokoch opäť vrátiť?

Odišiel som kvôli istým osobným veciam, ktoré sa mi v tej dobe nepáčili. Ani by som sa tu už nevrátil, avšak keď prešiel klub zmenami, oslovili má noví ľudia, ktorí do toho vstúpili, mňa to zaujalo a chcel som pomôcť. Či to pôjde, uvidíme.
Predtým som trénoval v akýchsi vlnách nejaké tri až štyri sezóny, ktoré neboli vždy dokončené kvôli spomínaným okolnostiam, ktoré vyvrcholili až tak, že som odišiel. Nemohol som tu takým spôsobom ďalej fungovať.

Momentálne ste spokojný?

Tak, samozrejme, je to lepšie, aj tá partia ľudí, ktorá sa tu stretla. No je to náročné, hlavne čo sa týka mládeže, tá bola strašne zanedbaná, až na rozklade. Takže na tomto sa bude pracovať ešte niekoľko rokov, aby sa to zlepšilo.
Ďalej tréningové zázemie, nemáme ho síce zlé, ale veľmi nám chýba umelá tráva, akú má napríklad Krásno nad Kysucou. Pokiaľ nebudeme mať toto ihrisko, tak mládež v zlom počasí nebude trénovať vôbec, prípadne len niekde za bránou. Aj súčasný primátor mesta povedal, že chce, aby tu umelá tráva bola, tak verím, že sa to pohne správnym smerom.

Ako by ste porovnali fungovanie klubu pred dvomi rokmi, keď ste odišli, a teraz?

Tak vtedy to bolo postavené hlavne na jednom človekovi, maximálne dvoch, viac tam asi nikto nepracoval. Teraz je vo výbore približne osem ľudí, prišli viacerí tréneri, doplnili sa kategórie. Hlavne sa zvýšil počet detí. Zatiaľ je to o kvantite, ale verím, že časom už pribudne aj kvalita. Myslím si, že klub je nastavený tak, že časom môže byť opäť na slušnej úrovni. Určite je táto zmena citeľná aj viditeľná.

Čo očakávate od druhej časti súťaže?

Ambíciou je vyhnúť sa záchranárskym prácam a dostať sa čo najvyššie zo spodných priečok. Uvidíme, musíme ísť krok po kroku a verím, že nejakým spôsobom sa posunieme, aj keď to bude určite náročné. Súperi sa tak isto posilňujú a my tu máme trošku problém aj v tom, že nedokážeme finančne dorovnať chlapcov, ktorí sú v okolitých mužstvách. Každý tam má nejakého sponzora navyše, ktorý dokáže poskytnúť chlapcom lepšie podmienky.

My na to nemáme a nechceme to ani nejakým spôsobom siliť, lebo dostať sa do dlhov je veľmi jednoduché. Takže tomu sa chceme určite vyhnúť, ale je to asi aj na úkor výsledkov.

Máte v štvrtej lige svojho favorita?

Tak určite najviac favorizujem asi Krásno nad Kysucou. Tí stoja aj na prvom mieste a prajem im to. Bolo by dobré, aby mal región opäť vyššiu súťaž. Takže ak je tá šanca, myslím, že Krásno by ju malo využiť, ale nejdem za nich hovoriť, oni už najlepšie vedia, čo je pre nich dobré a čo nie. Káder však na to majú.
Tí chalani sú tam trochu iní, sú viac tvrdošijní a bojovníci. A v prvom rade sú vyzretí, presne to, čo nám chýba. Teda ta generácia od 25 do 30 rokov. Chlapci sa tým časom vyhrali, herne dospeli a vidno, že sú asi aj dobrá partia, idú si za víťazstvom.

Spomínali ste aj zranenia, ktoré vás v jeseni trápili. Ako ste na tom s oslabeniami v tíme teraz?

Filip Pagáč už začal trénovať, ale zatiaľ len individuálne. Verím, že by sa po nejakom piatom kole mohol zapojiť do zápasov. Teraz sa nám zranil Tomáš Gavlák, avšak verím, že nám na jar ešte svojimi skúsenosťami pomôže.

Paradoxne, dotiahli sme tu aj chlapca zo Starej Bystrice do dorastu, Sebastián Podmanický, ktorého som trénoval aj v Kysuckom Novom Meste a na tréningu sa nám nepekne zranil, keď si zlomil kľúčnu kosť. Je to však chlapec, ktorý bojuje a verím, že sa čoskoro vráti.

Vyzerá to, že zranenia vás moc neobchádzajú, práve naopak.

Už som aj hovoril chalanom, že asi budeme musieť zavolať farára a vysvätiť to, pretože tých zranení je naozaj veľa. Aj naposledy, hráč, ktorý nastupuje aj za U17, si na zápase zlomil ruku. Musíme s tým určite niečo spraviť.

Čítajte viac:

https://mykysuce.sme.sk/c/23284037/zimuju-na-predposlednom-mieste-na-zapasy-chodili-desiati-a-so-zraneniami-stvrtoligovy-tim-caka-ceske-posily.html