Prišiel nový prezident, vracajú sa známe mená. Svitá futbalu v Čadci na lepšie časy?
Vyrovnanie dlhov, zlepšenie vzťahov či výstavba ihriska s umelou trávou. V klube je roboty vyše hlavy.
Futbalový klub v Čadci má svoje najslávnejšie časy dávno za sebou. Dnes na ne spomínajú už len tí skôr narodení. V súčasnosti je situácia viac ako náročná. FK sa v posledných rokoch topil v bahne problémov. Nad vodou ho držalo pár jednotlivcov a nadšencov, ktorým nebol jeho osud ľahostajný. FK Čadca klinickú smrť prežil a dnes otvára novú kapitolu svojej existencie.
Na začiatku roka zasadol na stoličku nový prezident. Vracajú sa známe tváre, ktoré pre futbal v meste urobili v minulosti veľa. Zdá sa, že po rokoch by sa karta konečne mohla obrátiť a čadčiansky futbal by mohol priniesť viac radostí svojím fanúšikom.
Celestín Stehura, nový prezident klubu, sa ihneď po svojom nástupe pustil do práce. Ako sľúbil, urobí maximum, aby futbal v meste pozdvihol na vyššiu úroveň. Podľa jeho slov je nevyhnutné obklopiť sa správnymi ľuďmi, aby celý kolobeh fungoval.
S novým prezidentom sme sa rozprávali o súčasnom stave, problémoch, plánoch, víziách, financovaní a ďalších zaujímavých témach.
Poďme úplne na začiatok. Ako sa zrodil váš príchod na post prezidenta Futbalového klubu Čadca?
Futbal v Čadci sledujem odmalička. Najskôr ako fanúšik, neskôr ako rodič futbalistu, ktorý tu odohral všetky mládežnícke kategórie. Komunikoval som s trénermi a poznal som situáciu. Môžem povedať, že bola, doslovne, zlá a hrozil zánik mládežníckeho futbalu. Komunikovali sme s ľuďmi, ktorým nebol osud futbalu v Čadci ľahostajný. Začali sa stretávať nadšenci. Som nesmierne rád, že medzi nás prišiel aj nový primátor mesta Čadca. V rámci týchto stretnutí napokon prišla ponuka, respektíve požiadavka, postaviť sa na čelo futbalového klubu.
Dlho ste zvažovali prijať túto novú výzvu?
Pravdupovediac, na dlhé úvahy nebol čas. Niektoré kroky bolo potrebné podniknúť hneď. Hnala ma snaha zabrániť rozpadu mládežníckych družstiev. Rodičia a hráči už strácali trpezlivosť a hrozili odchody. Bez zmeny štatutára klubu a rýchlej sanácie mládeže to nešlo.
Nemali ste obavy, že vstupujete do jamy levovej?
Neviem, či je vhodné prirovnať futbalový klub k jame levovej. Našťastie, spolu so mnou prišli do klubu ľudia, ktorým verím. Preto sa o jeho chod nebojím. Jedinú obavu mám z nedostatku času na iné aktivity, nakoľko si viem predstaviť, čo bude pôsobenie okolo futbalu znamenať.
Aké sú vaše prvotné pocity po zasadnutí na stoličku prezidenta FK?
Nečakal som žiaden Real Madrid. Na druhej strane, FK Čadca je klub so storočnou tradíciou. Stále ide o najsilnejšiu futbalovú značku v regióne. Čiže vo mne prevažuje pocit zodpovednosti za ďalšie jeho smerovanie. Zatiaľ je všetko o každodennej práci. Viem, v akom stave sú priestory štadióna. Rovnako si uvedomujem, ako vyzerá juniorka zvonku i zvnútra. Hoci som celkový nedobrý stav predpokladal, je tu pre mňa i veľa nového.
Čo podľa vás najviac trápi čadčiansky futbal?
Vzťahy, peniaze a športové zázemie. Bohužiaľ, musím priznať, najväčšie výhrady som mal k vzťahom vo vnútri klubu, ku komunikácii medzi vedením a trénermi, ale aj medzi vedením a rodičmi. Taktiež aj ku vzťahom klubu navonok voči iným klubom, zväzom, mestu… Znormalizovať tieto vzťahy je moja priorita. Čo sa týka peňazí, asi nie je pre nikoho prekvapujúce, že futbal je finančne závislý od mesta. Počas obdobia pandémie boli prostriedky na činnosť klubu znížené o tretinu. Bol by som rád, ak by sa vrátili aspoň na pôvodnú výšku.
Ale peniaze z mesta stačiť nebudú. Ako chcete finančne zastabilizovať FK Čadca?
Nečakáme len na peniaze od mesta, ale oslovujeme ľudí, zháňame sponzorov, chceme využiť možnosť zúčastniť sa projektov na podporu športu a zapojiť miestnych podnikateľov. Uvidíme, čo sa nám podarí. Ale pevne verím, že keď ľudia uvidia, že to s futbalom myslíme vážne, tak nás podporia.